Tolerancia
Snažím sa, aby toto slovo nebolo pre mňa len jedno z mnohých, slovo o ktorého význame trochu niečo tuším.
Snažím sa napĺňať jeho význam vo svojich postojoch, názoroch.
Ľudská povaha je komplikovaná.
Väčšinou nespokojná, riešiaca neustále problémy. A keď aj chvíľu náhodou žiadne nemá, vyrobí si.:)
Opakovane ma udivuje, akým problémom môže byť pre niektorých ľudí obyčajná oranžová tekvička.
No, obyčajná….
Svietiaci lampášik z vydlabanej tekvice sa ľahko zmení na magický, temný a nebezpečný, keď ho tak človek vnímať chce.
Halloween neoslavujem, tekvičky vyzdobujem
Nedáva to zmysel?
Inému možno nie, mne áno.
Stačí mi k tomu obyčajný vlastný úsudok. Taký, čo som si nevytvorila na základe komerčných reklám a strašidelných filmov. Úsudok, ku ktorému ma priviedli okrem vnútorného pocitu aj nejaké tie fakty.
Fakty dohľadatelné v prácach fundovaných etnológov, ktoré nie je pri troche snahy a záujmu problém nájsť.
Mne to vychádza takto:
Ľudia odjakživa, či už v dobách kresťanských alebo predkresťanských verili v existenciu posmrtného života,
v existenciu svetov dobra a zla, v silu prírody v jej ročných cykloch. Tak vznikali rôzne sviatky, zvyky, tradície. Mnohé pretrvávajú dodnes, len nevieme veľa o ich pôvode.
Novembrové obdobie sa nesie pre nás v znamení Sviatku všetkých svätých a Dušičiek, kedy si určite intenzívnejšie ako inokedy spomíname na našich zosnulých príbuzných.
Je to zároveň obdobie pochmúrnych krátkych dní a dlhých tmavých večerov. Obdobie, kedy akosi prirodzene viac hľadíme do svojho vnútra, zamýšľame sa nad mystériom života a smrti.
A tak podobne to mali určite aj naši dávni predkovia. Nemyslím si, že si nectili svojich zomrelých. Práve naopak. Stačí trochu polistovať v knihách, presvedčiť sa.
Minulosť verzus súčasnosť
Starý keltský sviatok Halloween pôvodne vznikol ako pomenovanie predvečera sviatku Samhain.
Sviatku Samhain, ktorý bol oslavou prechodu medzi letom a zimou.
Nevznikol so zámerom znesvätiť sviatok kresťanský. Ako aj, bol oveľa skôr.
Ľudia verili, že práve v tomto čase, keď sa aj príroda uberá k svojej symbolickej smrti, je si svet živých a svet zomrelých veľmi blízko. Chceli sa preto chrániť pred zlými duchmi, ktorí sa v ten čas mohli ľahšie dostať zo záhrobia k živým. A tak sa snažili temnotu odháňať svetlom.
Zapaľovali si lampáše vyrobené z repy a tekvíc ( z pre nich najdostupnejšieho materiálu), ktoré mali rozsvietiť a ochraňovať ich príbytky od zlého.
A strašidelné masky?
Nie, neboli oslavou diabla a temných síl. Naopak. Mali za úlohu zlých duchov zmiasť a odviesť ich s predstavou, že sú jednými z nich.
Tým sa ochrániť.
Žiaľ komercia dnešnej doby sa ako na mnohom podpísala aj na tejto tradícii. Zmenila ju na plytkú zábavu vyvolávajúcu dojem podporovania zla.
Ja si myslím, že ten kto zlo koná a podporuje ho, nerobí to raz
v roku vydlabanou tekvicou.
Záleží len na nás, čomu veríme.
Tiež prieť sa o to, či kedysi dávno priniesli tento zvyk európania do Ameriky, alebo k nám prišiel len prednedávnom ako skaza z Ameriky asi nemá zmysel.
Pravdou však je, že tí, ktorých nazývame staršia generácia si vedia ešte spomenúť na výrobu „tekvičkových svetlonosov“, ako na jednu z radovánok detstva.
Mnohé staré pohanské zvyky a tradície pretrvali dlhé roky. Napríklad vynášanie Moreny. Aj Morena bola škaredá, pripomínala strašidlo. A nebola preto symbolom oslavy zlého.
Novembrové chryzantémy...
Cez sviatky Dušičiek ako každý rok upravím a navštívim hroby svojich blízkych. Zapálim im na znak úcty sviečku ako symbol svetla večného života a v tichosti zaspomínam.
Ale tiež si jesenné večery a jesennú atmosféru spríjemním vyrezanou tekvičkou. No, skôr by sa dalo povedať obrovskou tekvicou dopestovanou v záhrade. Len tak, pre radosť. Bez postranných úmyslov.
A ak niekoho dokážu pohoršiť rozprávkové motívy, ktoré tešia nejedno detské očko, to nezmením.
A čo tak tekvica s motívom jesenného lístia či čičmanského vzoru? Ani tá nie? Nevadí.
Všetko je to o uhle pohľadu.
Z geometrie viem, že uhly môžu byť rôzne.
Ostré, tupé, ale existuje aj uhol pravý.
A tak aj uhol pohľadu môže byť pravý (rozumej správny :)). Každý verí, že je to práve ten jeho.
Tak buďme prosím k svojim uhlom pohľadu tolerantní, nevnucujme nikomu ten svoj „najlepší“.
Bude sa nám na tom svete možno žiť o kúsok príjemnejšie.
S radosťou píšem a tvorím.
Baví ma ukladať písmenká do viet či rýmov.
Tvorím srdcom i rukami.
Šijem tiež hračky z textilu a „všeličo“ iné pre potešenie.