Bola som na výlete…
Často chodím na výlet. Každý týždeň aspoň raz určite. Na výlet do obchodu. 🙂
Nakúpiť potraviny a to najnutnejšie do domácnosti. Väčšinou pred víkendom.
Tieto predvíkendové výlety sú mojou kultúrno-spoločenskou udalosťou, keďže žijem prevažne v režime „DOMA a ZASA DOMA“ ako mnohí.
A ešte pravdaže niekedy vonku, v prírode. Ale tam dávam prednosť miestam s nízkym výskytom dvojnohých bytostí, poteší ma skôr pohľad na tie štvornohé. Pokiaľ to nie je medveď za najbližším stromom.
Ale ak sa vám zažiada trochu človečej spoločnosti, choďte určite na prechádzku do obchodu. Veď kde už dneska môžete stretnúť toľko prechádzajúcich sa ľudí ako v obchode s potravinami pred víkendom.
No a čo, že sa tam všetci prechádzame s nákupnými košíkmi.
No a čo, že sa tam tvárime skôr všelijako kyslo ako príjemne, najmä keď vidíme cenovky.
Občas sa predsa pritrafí stretnúť známu tvár, pozdraviť či dokonca prehodiť pár slov medzi regálmi. Ak správne prebehne rúšková identifikácia. 🙂
V horšom prípade sa privravíte niekomu cudziemu. Niekomu, kto na vás iba čudne a potichu pozerá. Vtedy je vhodné nenápadne sa čo najskôr spolu s vyrobeným trapasom presunúť k ďalšiemu regálu. Viem o čom hovorím.
Ja mám aj obľúbenú hlášku, keď sa chcem zdvorilo prihovoriť: „Ahoj, aj ty nakupuješ?“
Toľkokrát som si povedala, že sa to viac nikoho nespýtam. Lenže ústa ma vždy predbehnú. Kým sa spamätám, je to vonku. Už si len v duchu zašomrem nahnevaná sama na seba:
„No nie, nenakupuje, učí sa tu plávať…“
Ale fakt je, že pri nakupovaní hlavne zadumane nazeráme do regálov, snažíme sa mať to čím skôr za sebou a dobrú náladu s úsmevmi si nechávame inam.
O to viac ma nedávno prekvapilo milé správanie predavačky za pultom s váženým tovarom. Čakala som tam v rade a nedočkavo prestupovala z nohy na nohu.
Bola to mladá, taká „copatá“ dievčina, ktorá sa ešte asi nestihla podučiť štandardu nezáujmu či neochoty. Veľmi milým tónom
a s úsmevom, ktorý bol zrejmý aj pod rúškom sa spýtala pani predo mnou čo si praje.
Hneď mi blikla kontrolka- niečo je inak a spozornela som.
Tá príjemná energia zjavne prešla z predavačky aj na pani zákazníčku, lebo jej odpovedala tiež milo. Keď odchádzala, spokojne poďakovala a dodala: „Ste veľmi sympatická.“
„Ďakujem za kompliment“, odpovedala jej predavačka a s rozžiarenými očami sa ma opýtala, čo mi môže ponúknuť. Aj mne zrazu samovoľne naskočil úsmev.
Pri pokladni som sa pristihla, že sa stále usmievam ako Truhlík.
V mysli mi doznievalo slovko kompliment.
Beťár je ten kompliment. Ako vie zázračne zlepšiť náladu, pomyslela som si.
Kompliment...aké komplikované slovo...
Zvedavosť a záľuba v písmenkách ma prinútili trochu si zas zagoogliť.
Do vyhľadávača som zadala kompliment a ….
…. dobre som sa pobavila.
Ako prvé na mňa totiž vyskočilo toto:
Schudnite. Vyzerajte dobre, cíťte sa skvele!
(Inštitút prevencie a redukcie nadváhy -kompliment.sk)
To som teda fakt nečakala. Konečne viem čo mám robiť, ak chcem nejaký ten kompliment dostať. 🙂
Vy sa s komplimentami kamarátite? Radšej ich prijímate alebo rozdávate? Popravde, ja sa cítim trochu nesvoja, keď ma niekto pochváli.
Našla som tam ešte kopu overených rád ako komplimenty rozdávať, ako ich prijímať, ktoré sú originálne, ktoré zasa vtipné a ktoré zaručene zaberú.
Celá veda. Lebo nie každý kompliment sa musí vydariť. Niekedy sa môže zmeniť na pekné faux pas.
Kompliment alebo faux pas?
Pri spomienke na jedno také milé faux pas sa vždy doma zasmejeme, hoci sa stalo už dávno.
Bol Veľkonočný pondelok a vtedy chodilo toľko polievačov, že dvere sa za nimi nestačili zatvárať. Popoludní sme my ženy nepočítajúc vedrá s vodou mali na sebe už všetky druhy existujúcich voňaviek.
„Nafetované“ a omráčené mixom vôní sme sedeli v obývačke a naivne si mysleli, že to už máme za sebou, keď niekto zaklopal na dvere. Bol to rodinný priateľ, radi sme ho videli, ale voňavky sa nám už vôbec nežiadalo.
No vyhnúť sa tomu nedalo. A vtedy mu naša mama v rámci zachovania slušného správania spôsobne zahlásila:
„ Fúúúj, ako krásne tá voňavka vonia!“ namiesto plánovaného „Júúúj, ako krásne tá voňavka vonia!“
A kompliment bol na svete. No čo, veď si len pomýlila písmenko.
Rýchlo sme to zahovorili, polievač sa nestihol uraziť, ale mamu sme si ešte dlho s chuťou doberali.
Kompliment – darček, ktorý nič nestojí
Komplimenty sú drobnosti, ktoré vedia potešiť a povzbudiť. Niekedy ani netušíme ako veľmi. Tie úprimné a priateľské sú najvzácnejšie. Tak prečo nie?
Možno práve blížiaci sa Valentín vás k nejakému inšpiruje…
P.S. Ak ste to nevzdali a dočítali až sem, patrí vám kompliment – „Ste super!“
Tvorím srdcom i rukami.
Baví ma ukladať písmenká do slov, viet a rýmov.
Šijem hračky z textilu a vyrábam „všeličo“ pre radosť.
Práve rozmýšľam ako som ťa oslovovala,keď sme sa stretávali Majka či Maňka už neviem, ale vyslovujem ti kompliment, za tvoje napísané myšlienky o komplimente, veľmi zaujímavo píšeš.
A meškás od leta…..
Milka
Milka ďakujem veľmi pekne a skúsim sa polepšiť. Keď sa oteplí, vytiahnem bicykel a dofrčím….
Maňa , suuuper aj si viem predstaviť predavačku keď ju stretnem dám jej aj ja kompiment 😀 píš ďalej je to suuuper pozdvihne dušu bližšie k nebu 👏
Danka, ďakujem veľmi pekne za krásne povzbudenie, vážim si to.:)