Decibely hluku, to ticho znásobí...?

Vitaj Nový rok.

Tak sme ten starý vyprevadili a nový privítali ako sa patrí.
Zase sme si raz užili poriadne decibely hluku.
Všetci.
Niektorí dobrovoľne, iní žiaľ nútene, hoci by radšej dali prednosť tichu a nerušenému posedeniu s rodinou a priateľmi.

Viem, otrepaná téma. A dokáže na sklonku roka rozdeliť ľudí na znepriatelené tábory iskrivo diskutujúce na sociálnych sieťach o tom, čo je správne.
Snažím sa byť tolerantná, hoci jednoznačne patrím k odporcom pyrotechnickej zábavy.

Oslavy, oslavy...

Aj tento rok som vedela čo nás čaká a že skrátka musím prečkať tento svojský druh osláv.

Ale naivne som si myslela, že aj vyznavači petárd a hluku budú tiež trochu tolerantní a nechajú si radosť z trieskania na neskorý večer.

Moja chyba.
Nápad pustiť pred večerom kocúra ešte na chvíľu von, pretože najbližší deň-dva zo strachu z domu určite nevyjde bol blbosť. Nemala som to robiť.
Decibely hluku sa prihlásili o slovo v časovom predstihu a postarali sa mi o silvestrovskú zábavu.
Večer som strávila hľadaním a zvolávaním kocúra. Nakoniec sa celý vyplašený a dezorientovaný dostal domov ešte pred vypuknutím hlavného polnočného ošiaľu. Našťastie.

Tak a teraz sa na tom niekto možno s chuťou zasmeje, pobaví. Nevadí. Každý to máme inak. Nie každý máme rovnaký vzťah k zvieratám.
Ale čo vzťah k ľuďom?… Malé bábätká, seniori,, autistické deti, hendikepovaní a chorí… ?

Ľudia ľuďom...

Napadlo niekoho predtým ako odpálil petardu či delobuch, aké pocity a spomienky to vyvoláva trebárs v starých ľuďoch preživších skutočné svišťanie mín a výbuchov?
Napadlo niekoho, čo by na tento ohlušujúci koncert povedali ľudia žijúci vo vojnových oblastiach, ktorí sa denne strhávajú pri takýchto zvukoch a boja sa o život? Akí by boli vďační za tichú noc.

Áno, ja viem, tieto nikoho neohrozujú na živote. Ale tí najbezbrannejší, zvieratá a maličkí si to takto zdôvodniť nevedia. Prežívajú strach.
Neviem sa tešiť z niečoho, čo iným spôsobuje utrpenie.

A pritom by stačilo tak málo. Vystrojiť si tie najbujarejšie a hurónske oslavy doma či niekde na chate, jednoducho iba v súkromí. Alebo možno použiť laserové premietače? Ja viem, to je málo wau.

Silvestrovské oslavy sú krásnou ukážkou našej ľudskej tolerancie-netolerancie a ohľaduplnosti-neohľaduplnosti.

Vedela by som si predstaviť, že by sa predávali iba prskavky a k nim by bol pribalený papier s textom silvestrovsko-novoročného hitu.
Určite by sa našiel autor, ktorý by rád taký hit napísal.

Ľudia by si ho o polnoci vonku spievali a nočnou krajinou by sa niesla pieseň namiesto rachotu.

Čo tak pre začiatok aspoň „Daj Boh šťastia tejto zemi, všetkým ľuďom v nej …“

Tak a presne tu dávam stopku svojim utopistickým predstavám a úvahám pacifistu.
Ale ktovie, možno raz…