Keď som nedávno objavila v kalendári Svetový deň vďačnosti, hneď sa mi zapáčil.
Ale vzápätí mi napadlo, že pre mnohých z nás je na prvý dojem vďačnosť už dosť nemoderné „otrepané “ slovo a asi nebude
veľmi o čom písať.
Tak som to nechala náhode…
Iba som tak trochu popátrala o význame tohto slova v Slovníku slovenského jazyka. Našla som tam pre slovo vďačnosť výrazy a vysvetlenie ako uvedomenie uznania za preukázané dobro alebo prijatie niečoho s poďakovaním.
Koniec jazykového okienka.:)
Na facebooku mi často vyskakujú rôzne citáty a výroky múdrych o vďačnosti.
O tom, za čo všetko a akým spôsobom máme byť v živote vďační.
Slová, ktoré mi niekedy znejú ako pekné klišé, keď sa im nepodarí trafiť tú správnu strunku do nôt môjho vnútorného orchestra. A ten dokáže byť občas dosť rozladený. 🙂
Skrátka mi došlo, že dosiahnuť ozajstný pocit vďačnosti, ten čo prináša pokoj a vyrovnanosť, lieči dušu i telo, vôbec nie je jednoduché.
Treba k tomu totiž ešte aj kus alebo aspoň malý kúsok pravej životnej pokory. A to podľa mňa nie je vždy až tak samozrejmé.
Ľahko sa povie buďte vďační...
Byť vďačným človekom je jednoduchšie vo chvíľach, keď všetko ide podľa predstáv a plánov. Keď je všetko, ako sa hovorí, zaliate slnkom.
No keď spokojné dni zase raz vystriedajú tie horšie, vďačnosť sa začne pomaly kamsi vytrácať.
Na rad príde hundranie. Treba si ponadávať na svet, na nespravodlivý život. Poznáte to?
Vtedy sa akosi ťažšie hľadá cesta k vďačnosti.
Nevieme a ani sa nemôžeme tešiť z krásnych maličkostí, keď ich nevidíme cez tie naše veľké problémy a starosti.
Taká je už asi naša ľudská podstata.
Ale život nás učí a s každou malou či väčšou lekciou sme trochu pozornejší.
Zisťujeme, že pocit vďačnosti a šťastia majú k sebe veľmi blízko. Že čím viac dokážeme byť spokojní s tým čo máme a nie s tým, čo by sme chceli, sme šťastnejší.
O tom vieme určite každý to svoje.
A tu niekde by sa končila moja „filozofická úvaha :)“ na tému vďačnosti, ak by ma do členka nekopla už zmieňovaná náhoda a neprihrala mi príležitosť trochu tej vďačnosti zase raz okúsiť v praxi.
Alebo už potom len tak, žeby náhody neexistovali…
Keďže sa september prehupol do druhej polovice a máme tu jeseň, prišla u nás doma na rad aj téma „škrečkovania“ zásob na zimu. Nič vo veľkom, odložíme nejaké tie zemiaky a cibuľu zo záhradky.
Každoročne sa ale snažíme uskladniť nejaké jabĺčka na zimu. Lenže tento rok bola u nás úroda ovocia biedna. Žiadne čerešne, ani hrušky či slivky. A na jabloniach tiež nič. Obľúbené jablonky vôbec nezarodili. Teda až na jednu.
Naša stará a poškodená jabloň, žijúca i napriek tomu, že má z väčšej polovice úplne vyschnutý a deravý kmeň má halúzky plné jabĺčok.
Nie sú ukážkové a ťažko by sa mohli uchádzať o titul Najkrajšie jablko.
Patria medzi odrody s kyselkavou chuťou, majú nevýrazné sfarbenie a potrebujú poriadne odležať, aby sa lepšie hryzkali. Možno budú dobré do koláča.
Pravdou je, že keď je úrody dostatok, dávame určite prednosť iným. Tým červeným a sladkým.
Ale tentoraz sú nám vzácne aj tieto. Veď sú naše
a pravé dedinské bio 🙂
Sila Života...
Keď som stála s pripraveným košíkom pod touto jabloňou pozerajúc na jej zúbožený kmeň, premýšľala som, aká obrovská je vôľa Existencie ukrytej aj v tomto strome, keď dokázala nielen prežiť, ale ešte aj zarodiť.
Pri tomto pohľade som naozaj pocítila kus vďačnosti za každé jedno jabĺčko.
Pridala sa aj kvapka ľútosti, keď som si spomenula, ako sme na jar uvažovali, či ju spíliť.
Ale našťastie sme sa zhodli, že pokiaľ nevyschne úplne, necháme ju žiť. Onedlho na to nádherne zakvitla bielymi voňavými kvietkami.
Ktovie, možno to bol jej prejav vďačnosti za zachránený život.
Bola nádherná aj so všetkými chybami krásy.
Ako dobre, že som si ju stihla vyfotiť.
Som teraz vďačná za to, že vám ju môžem ukázať.
Dôvodov na vďačnosť máme okolo seba stále dostatok, stačí len dobrá vôľa.
Ja sa okrem mnohého iného učím byť vďačná za všetkých ľudí v mojom živote, za mojich blízkych.
Som vďačná za moju dcéru.
A práve slová jej obľúbenej osobnosti ma zaujali. Slová človeka, ktorého zmyslom života bolo robiť radosť deťom.
Za šťastím sa nedá cestovať, nemôžete ho vlastniť, zarobiť, alebo nosiť na sebe. Je to spirituálny zážitok, keď žijete každú minútu s láskou, poctou a vďačnosťou. –
Walt Disney
Tvorím srdcom i rukami.
Baví ma ukladať písmenká do slov, viet a rýmov.
Šijem hračky z textilu a vyrábam „všeličo“ pre radosť.