Článok: POSVIETENÉ NA ÚMYSEL

Bulvárne titulky a správy sa snažím zo zásady ignorovať.
Nechce sa mi dávať im svoj čas a pozornosť.
Lenže vymaniť sa z pazúrikov všetkých tých ohromujúcich nadpisov, výkričníkov a otáznikov sa mi veru nie vždy celkom podarí.
Nedávno na mňa takto vyskočil na nete titulok: „ Zomrel najšpinavší muž sveta!“

No tomu moja zvedavosť odolať nevedela.
Po rozkliknutí článku som zistila, že táto senzácia nie je úplne čerstvá, stala sa pred pár mesiacmi. Ale to nič nemení na tom, že príbeh tohto človeka je prinajmenšom zaujímavý.

Možno ste správu zachytili, možno nie.
Ide o muža z Iránu, ktorý si vyslúžil jedinečný titul svojským prístupom k hygiene.

Príslovie „Čistota pol života“ by u neho rozhodne úspech nemalo. Alebo ho pochopil po svojom a druhú, tú väčšiu pol života (viac ako polstoročie) sa rozhodol prežiť špinavý.

Úplne sa prestal umývať zo strachu, že ochorie. V minulosti pokusom iniciatívnych spoluobčanov dostať ho do vody úspešne unikal. Raz sa mu vraj podarilo vyskočiť z auta keď zistil, že ho chcú odviezť k rieke a okúpať.

Nakoniec sa im to po mnohých rokoch predsa len podarilo.
Možno kvôli vysokému veku už nemal síl odporovať. Podvolil sa dedinčanom a tí ho vzali do umyvárne.

Krátko po tom, čo sa po dlhých rokoch prvýkrát umyl sa mu zhoršil zdravotný stav a o pár týždňov vo veku 94 rokov zomrel. Jeho imunitný systém zvyknutý na svoju špinu to nezvládol.

Po prečítaní tohto zvláštneho smutno-smiešneho príbehu mi prebehlo hlavou:
„ No, dobrý úmysel dedinčanom zjavne nevyšiel…“
Presne tak, ako to spieva kapela IMT Smile v mojom obľúbenom hite: „…a dobrý úmysel kam mal prísť neprišiel, zdá sa, že všetko je neisté.“

Ako to teda vlastne je s tými dobrými úmyslami?

Život je vždy o krok pred nami.
Veci sa väčšinou vyvinú trochu inak ako by sme chceli a ako to máme v úmysle. V tom je naozaj nevyspytateľný.

Stalo sa vám, že dobrý úmysel či dobre mienená rada nepadli na úrodnú pôdu a boli ste z toho nešťastní? Mne určite áno.

Snažím sa preto chápať, že každý máme trochu iný pohľad na svet, iný názor a že to, čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré aj pre iného.
Skrátka ako sa hovorí, netlačiť, aj keď s dobrým úmyslom, na pílu. Aby potom nebolo treba dať za pravdu starej múdrosti, že aj cesta do pekla môže byť dláždená dobrými úmyslami.

Od úmyslov vedú cesty, po ktorých kráčame k väčším či menším skutkom.
A práve tie malé skutky vykonané s úmyslom pomôcť či potešiť vedia robiť veľké zázraky.
Vedia liečiť smútok, zlepšiť náladu a keď sa podarí čo-to popliesť i rozosmiať.

To sa podarilo raz našej babke, keď s tým najlepším úmyslom radila kamarátke v kuchyni.
Naše babičky kedysi varili len zo surovín doma dopestovaných a dochovaných. Keď na pulty socialistických obchodov postupne začali prichádzať rôzne polotovary, museli sa ich najprv naučiť používať.

Tak to bolo aj s mrazeným rybím filé, ktoré sa rozhodla na obed urobiť babkina kamarátka. Prišla si po radu ako nato.
„Joj to nič nie je, to urobíš presne tak, ako robíš rezne.“, vysvetlila jej babka pohotovo.

Akurát jej zabudla povedať, že filé netreba pred obaľovaním aj vyklepať ako rezne.
Výsledkom babkinho dobrého úmyslu poradiť nebol zrovna vydarený skutok.
Obed nevyšiel, lebo vyklepané filé sa dáva dokopy dosť ťažko.
Ale keď naň spomínali, bola sranda.

Ešteže sme takí nedokonalí. Naše nedokonalé úmysly a naše nedokonalé skutky dodávajú životu tú správnu pestrosť.

„Život nemal v úmysle urobiť nás dokonalými. Kto je dokonalý, patrí do múzea.“ — Erich Maria Remarque

Dobré skutky majú v kalendári svoj deň.
Ale kedy oslavujú dobré úmysly som sa nedopátrala.

Tie moje majú sviatok možno práve dneska, lebo vám s tým najlepším úmyslom prajem pohodové Sviatky Jari a Veľkej Noci, aby ste ich prežili podľa svojich najkrajších predstáv a úmyslov.