ČLÁNOK: Ešte chvíľku o škole...

Teraz je ten čas, keď slnečné dni voňajú letom a výletmi.
Keď sa školský zvonec definitívne rozlúčil s ďalším školským rokom a vyprevadil malých aj veľkých žiakov na vytúžené prázdniny.

Pamätáte sa?

V rukách sme žmolili čerstvo rozdané vysvedčenia.
Nevedeli sme sa dočkať chvíle, kedy sa triedna učiteľka dostane
k poslednej vete nekonečného príhovoru, ktorý sme aj tak nepočúvali vôbec, alebo len jedným uchom.

Pretože to druhé už načúvalo volaniu prázdninových dobrodružstiev čakajúcich za bránou školy.
Priali sme si, aby z prázdninových dní vôbec neubúdalo a aby september zmizol z kalendára.:)

Škola

Jedno z tých špeciálnych slov, ktoré dokážu v človeku vyvolať kopu pocitov a rôznorodých emócií.
Nostalgia? Radosť? Úzkosť či hnev?
Nuž, každý máme na školu tie svoje spomienky, lepšie i horšie.

Ale či chceme alebo nie, škole určite patrí nejaký ten popísaný list v románe s názvom Život, ktorý si tu deň za dňom píšeme.
Hromada zážitkov spred tabule a z triednych výletov , nerozlučné priateľstvá, ktoré postupne preveril čas, školské lásky …
To všetko bolo kedysi také ozajstné a samozrejmé. Ani sme si nevedeli predstaviť, že sa to raz skončí.

Skončilo…
Ale zostali spomienky.
Veľa spomienok, ktoré vedia aspoň na chvíľočku vrátiť čas.
Po rokoch sa v spomienkach do školských lavíc najlepšie vracia na pomaturitnom stretnutí.
Keď sa to podarí, keď sa nájde pár obetavých spolužiačok ochotných venovať svoj čas zháňaniu kontaktov, osloveniu triedneho učiteľa, zabezpečeniu priestorov a všetkého ostatného, je to fajn.

Miesto stretnutia: pred školou

Prichádzam a potichu si opakujem mená spolužiačok, ktoré tam stoja v hlúčiku a už z diaľky sa usmievajú. S každým krokom mám intenzívnejší pocit, že zrazu zazvoní a bude treba bežať na vyučovanie.:)
V skutočnosti je to pravdaže trochu inak.

Naše rozhovory sa už netýkajú diskoték a žúrov. Ani toho, čo sme sa nestihli naučiť na písomku.
Preberajú sa deti, manželstvá, práca, každodenné radosti i starosti. Ale stále sme to my, spolužiačky zo strednej…

Aj tá škola je akási iná.
Zdá sa mi menšia, jej chodby už nevoňajú tak prísne a autoritatívne ako kedysi.
To bude asi tým, že sa ma nikto nechystá skúšať a známkovať.:)

Ale staré drevené schody vedúce do našej niekdajšej triedy sa zas tak veľmi nezmenili.
No zmenila som sa asi ja. O nejaký ten rôčik (čo úplne nechápem, keďže roky ženám nepribúdajú:)) ako trefne poznamenala niektorá zo spolužiačok, keď som krivkajúc lamentovala nad opúchajúcim členkom a nad tým, že som kedysi po tých schodoch chodila hore-dolu ako nič.
Ja som sa totiž práve z tých schodov zviezla ako vrece zemiakov.
Zvyšok stretávky som presedela s vyloženou nohou obviazanou octovým obkladom a mrazeným hráškom.
Takto štýlovo som ju veru absolvovala.

A tak s nohou najprv v dlahe a potom v ortéze som sa na pár týždňov postarala o program nielen sebe, ale hlavne mojim blízkym, ktorým som vďačná za pomoc a skvelú starostlivosť.

No dá sa na také pomaturitné stretnutie zabudnúť?

Aj keď pre mňa nedopadlo práve najlepšie a už vôbec nie podľa mojich predstáv, som rada, že som po rokoch mohla stretnúť
a porozprávať sa s tými, ktoré sa už na furt stali súčasťou mojej mladosti a študentských čias.

Som rada, že som mohla prehodiť pár slov s triednou profesorkou, ktorá má síce viac vrások a šedín ako kedysi, ale stále je to ona.
Tá, ktorej ponaučenia a „mravné kázne“ sa nám pred rokmi zdali tak trápne a nudné.

Tentokrát sa mi ale slová jej príhovoru zdali zaujímavé (asi fakt starnem):
„Dievčatá, život nie je až taký zložitý. Len netreba riešiť minulosť a vracať sa k chybám, ktoré už aj tak nejdú napraviť.
Venujme pozornosť prítomnému dňu, ktorý práve žijeme a snažme sa byť stále užitočné aj iným ľuďom. To je moja jednoduchá rada, ktorú vám s radosťou odovzdávam.“

Takto nejako to povedala a ja s ňou súhlasím…

P.S: Keď vás niekedy pozvú spolužiaci na pomaturitné stretnutie a vám sa zrovna nebude chcieť spomínať na školské časy, neodpovedajte nikdy organizátorovi na otázku „Prečo neprídeš?“ esemeskou typu „Lebo“ ako sa to stalo jednému môjmu známemu.
Taká odpoveď vie poriadne nas….ť ( nahnevať)